Vesmírne scény

<
Paradise lost
>
Paradise lost
Nedýcham.
Je zima.

Vychádzaš,
oslepuješ krásou,
berieš mi
posledné
molekuly kyslíku.

Zastavuješ čas.

Zdieľame stvorenie
v dokonalom momente,
v prázdnote
naplnenej fantáziou.

Ráno.


Pokus číslo dva, o niečo sofistikovanejší, ale v nízkom rozlíšení a skoro bez detailov.

Básnička je bonus.
(© 2002 - 2024 Michal Ganzarčík)

Komentáre

Meno:
Email:

Text:
Vlož nasledujúci bezp. kód: qwe